Gabriela Rothmayerová

Politici sú obyčajne takí okrúhli, že sa nedajú zachytiť. A potom je tu Richard Sulík, toho sa oplatí počúvať, on je priamy ako rovná daň, ktorú vymyslel a Mikloš realizoval. Ide dravec priamo na vec! – spomenula som si na slogan kolegu spisovateľa Petra Glocka. Aj včera: tú prvú časť nedeľnej akože debaty som stlmila, A. Kiskovi želám, aby sa rozhodol, poradcov aj na novom mieste bude mať vyberaných, on ten manuál splniť vie. No a od Sulíka – v tej druhej, zaujímavejšej časti – som sa dozvedela, že pokračuje v spôsoboch Sasanka, aj s dôsledkami. Najprv si intímne pokecá na nejakých raňajkách, obede, večeri, asi dá aj echo spriazneným novinárom, ktorí z toho upletú zbližovanie Danka so Sulíkom a rozbroj s Ficom a napíšu o tom zasvätené komentáre. Len nerátajú s tým, že bude nasledovať verejný pokec, ktorý ich stavbu zbúra. Ale to je v poriadku, nad tým nemoralizujem. Krajšie bolo včerajšie Sulíkovo verejné vyznanie, že s SNS ráta ako s koaličným partnerom, aj keď radšej si vyberie Ivana Štefunka (Progresívne Slovensko, ktoré ešte ani nie je, ale už s ním zostavuje vládu), lebo ten sa vyhlasuje za ľavičiara, ale on, Sulík, by s ním do vlády išiel. Priama reč! Taká autentická ľavica, ktorá by nerušila jeho kruhy, je prijateľná. Len sa tá nová progresívna strana musí jasne vymedziť ako ľavicová, aby mu nebrala jeho liberálnych voličov a rozbila tú akože ľavicu Fica. Ivan Štefunko to iste chápe. Sulíkovi sa leskli oči, nevedno, či bol pod vplyvom, alebo mal horúčku. Ale išiel tak, ako sme od neho zvyknutí, prostoreko, neokrúhlo. V tom „súboji“ potom ešte krajšie vyznelo to Strižincovo úpenlivé a štátnické: demokratické strany by mali zviesť zápas s fašistami, lebo kým sa demokratické strany medzi sebou hádajú, tak fašisti sú ticho a rastú. Na čo Sulík – priamo, ako vždy – povie: tak ich sem pozvite, diskutujte s nimi, nech nie sú ticho! A Strižinec: no a s kým by tu mali diskutovať? Inými slovami: ako zaručíme, že keď sem prídu, zvíťazíme nad nimi, keď sme zvyknutí, že polemika je, keď diskutujú tí, ktorí súhlasia, s tými, ktorí súhlasia ešte výraznejšie? To „polemiky“ medzi demokratickými stranami sú jednoduché… No a áno, ľudia sa z nich smejú, každá skupina voličov z tej druhej skupiny – aj sa na FB dourážajú, aj nad sebou víťazia… a áno, fašisti potichu rastú. A vyrastú, ak nad nimi nebudeme víťaziť vecne, argumentačne, a nielen tak, že si ich akože nevšímame. Lebo ľudia si ich, žiaľ, všímajú aj bez pričinenia médií. Alebo práve preto?

Gabriela Rothmayerová