Gabriela Rothmayerová

Sú všelijaké parlamenty, v tom našom už takmer „padla facka na sále“. No taká riadna nakladačka nás ešte len čaká a ja si myslím, že sa jej dočkáme. Pary je dosť. Zatiaľ sa behá s rozprestretým červeným súknom (bannermi) a dráždi sa. Čím silnejšia reakcia, tým dlhšie sa pred kamerami udržia toreadori.

Slušnému, miernemu človeku, predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi povolili nervy – a nabehol si na vidly. Možno sa mu spolu s koaličnými partnermi podarí presadiť do rokovacieho poriadku nejakú sankciu voči výtržníkom, ktorí sa dobre bavia. Ale čo sa stane?

„… ako by inde reagovali na Matovičove bannery? Pred pár rokmi viedli o tomto spor v nemeckom bundestagu, pretože tam podobným spôsobom protestovali poslanci ľavicovej Linkspartei (dávali si na tváre masky iných vládnych politikov alebo si pripli pinocchiovský nos, keď chceli demonštrovať, že niekto klame). V bundestagu preto zmenili rokovací poriadok tak, aby mohol byť takýto poslanec s transparentom, bannerom či maskou okamžite vykázaný z rokovacej sály. Keďže ani to na poslancov Linkspartei neúčinkovalo, bundestag ešte pritvrdil, takto protestujúci poslanec môže byť dnes dokonca vylúčený na 30 dní z rokovania parlamentu a tiež mu hrozí pokuta tisíc, respektíve dvetisíc eur,“ píše Martin Hanus v internetovom denníku Postoy. (Tu treba dodať, že Linkspartei nie je liblingom nemeckých médií, a teda jej protesty mali vo verejnosti len veľmi slabé šírenie. Na rozdiel od našich hlásnych trúb…)

Predstavme si, že sa Andrej Danko a jeho koaliční partneri dohodnú na podobnom riešení. Aký bude výsledok? Teáter z rokovacej sály vykážu, aby sa vrátil zadnými vrátkami, ale už v podobe verejného cirkusu. Lebo, predstavujme si ďalej, čo sa stane, ak Matoviča s nejakou jeho názornou pomôckou vyrazia z rokovania. Ta3-ka už bude môcť vysielať tlačovky nonstop a všetky ostatné kanály, verejné i súkromné zaplavia svojimi splaškami každú domácnosť. Deň čo deň, večer čo večer. Lebo buďme si istí, že deň čo deň a večer čo večer by iný „hrdina“ vytiahol nejaký ten pútač. A ak by došlo na pokuty, iste sa nájde štedrý sponzor, ktorý ich „zatiahne“, veď aj tie tričká, čo sa rozdávajú na ulici, niečo stoja. Kto to asi platí? No a čo – nech je sranda, nie? Hoci sa Andrejovi Dankovi stokrát môže zdať, že parlament nie je sranda. Je. A bude. Lebo takých poslancov (sme) si zvolili.

Takže to zlostné decko, čo sa od vyhlásenia výsledkov parlamentných volieb neustále od zlosti búcha o zem, treba nechať. Nech sa vyzúri. Exibicionistu najviac urazí, keď na jeho exibicionizmus nie je nikto zvedavý. Viem, že ho reprodukujú médiá, ale treba sa s tým naučiť žiť a veriť, že ľudia ani v Hornej či Dolnej nie sú hlúpi. A že ešte stále platí, že sme demokratická krajina, kde sa pomery nemenia nestrávenou zlou náladou frustrovaných politikov a ich mediálnych partnerov (ktorí sú predĺženou rukou oligarchie), ale iba zmenou väčšiny v parlamente.

Žiada sa mi dodať, že teáter v parlamente je síce slabý a dosť otravuje, ale také dno, aké sme tu už zažili (za Dzurindu – a áno, aj Lipšica), keď sa väčšina poslancov získavala nákupom (pod rukou), sme ešte nedosiahli. Zatiaľ.

Gabriela Rothmayerová