Gabriela Rothmayerová

Čo to ten predseda vlády vlastne povedal?

A aké mal na to dôkazy?

Nedozvedela som sa z tlačovky.

Po nej som sa od jeho protivníkov nedozvedela tiež nič nové. Ani jeden si nepoložil otázku: prečo prišiel na chvíľu na tlačovku šéfa diplomacie? (Lebo že mu nepomohol, je jasné každému.) Prečo zdôraznil, že je absolútne pokojný? Prečo zdôraznil, že niektorí/é, sú predajní/é  (prostitútky cudzím slovom), špinaví/é a škodia Slovensku?

Byť na tej tlačovke a vedieť, že nie som predajná, ba ani špinavá, opýtala by som sa, koho má na mysli a aké má na toto tvrdenie dôkazy.

Nie tie, že novinári píšu slobodne, čo im slina na jazyk prinesie. Ale dôkazy, napr. vo forme výplatných pások či iných benefitov. (Ako napríklad v prípade kupovania poslancov – tiež sa podplácalo všelijako, niekto dostal lukratívny byt, niekto džob, ako o tom hovorila oná Ruskova poslankyňa. ) Má niečo podobné v rukách predseda vlády? Vie, že „útok“, ako ho nazval na tlačovke, niekto koordinuje? Ak je to namierené proti Slovensku – je to útok zo zahraničia? Prečo, komu na úžitok?

A čo malo znamenať  jeho krátke, zato úderné vystúpenie? Mal dať kanonenfuter svojim oponentom? Mal ním dať verejnosti najavo, že vie, čo vedia tí, ktorí sú – podľa neho – špinavo úplatní? Chcel vyslať signál? Chcel, aby trafené husi zagágali? A nasledovať  bude čo?

Toľko otázok – a zaznelo iba rozhorčenie, že predseda vlády pokojne, verejne a vulgárne nadával.  Pohoršujú sa žurnalisti, ktorí ho pokojne neverejne aj verejne častujú bohatým registrom nadávok. No, asi vzájomne vedia, že nejde o slovník, ale ľúty politický boj, kto z koho. Ale kto? A prečo?

Možno nejde o nič iné, iba o hulvátsvo.  Ale možno aj nie. Dozvedieť sa to nemáme ako, lebo spravodajstvo sa zmenilo na politický aktivizmus.

Skončime teda obvykle – žeby za všetkým stál Putin? (Sem patrí smajlík, a možno aj nie, a ešte jeden smajlík.)

Gabriela Rothmayerová