Slovenskí žiaci prepadli. Odborníci na vzdelávanie aj odborníci na manipulácie píšu o stratenom Slovensku s hlúpymi deťmi. Učitelia chcú vyššie platy, aby pohli s hlúposťou. Politici in spe cítia šancu vybudiť emócie. Ktorý rodič by nezabojoval za budúcnosť svojich detí?
Neradostné výsledky PISA sú štatistika, s ktorou sa politicky pracuje (kampaň Progresívne Slovensko naberá na obrátkach, médiá zabrali na plný úväzok). Bývalý minister školstva Juraj Draxler – mimochodom, absolvent západných univerzít aj pracovísk, ktorého dal dole učiteľ hudobnej výchovy štrajkami, čo učiteľom vyniesli nie vyššie platy, ale pohŕdanie – konštatuje (a má to tiež podložené štatistikami): najlepší slovenskí žiaci sú porovnateľní s najlepšími vo svete. Problémom sú tí „dolu“ – výsledkom je štatistický priemer. Slovensko má priveľa ľudí dolu, dospelých aj detí. Potvrdzujú to aj skúsenosti učiteľov zo škôl s prevahou rómskych detí, ktoré nevedia ani čítať. (Humanisti považujú ich skúsenosti za politicky nekorektné, ale oni preto nezmiznú.) Ale späť k politickej práci so štatistikou – je účinná na „progresivistov“, ale keďže od čias Janka Ľuptáka vieme, že z grafov sa nenajeme, rozmeňme si, čo politická kampaň zo štatistiky prinesie: nedotkne sa ľudí, ktorí tú skúsenosť denne zažívajú a majú pocit, že nie je šanca ju zmeniť systémovými stranami (aj tými budúcimi). Alarmujúca je osobitne skúsenosť mladých nezamestnateľných, ale aj zamestnateľných tak neurčito – napokon, potvrdila to ďalšia štatistika, že tretina mladých vo veku 18 – 39 rokov sympatizuje s ĽS Naše Slovensko. Aj keby rovno bola budúca vláda zložená z tých málo príčetných strán v protiSmere (medzi mladými plus-mínus 20–percentná podpora SaS, Kollárovej mnohodetnej Smerodiny a neobyčajných ľudí od Matoviča), čo to zmení na ich budúcnosti? Sulík hovorí o všetkom politicky nekorektne a pomerne otvorene: čo funguje, podporiť, čo nefunguje, zavrieť – napríklad oceliarne v Košiciach-Šaci. Chápe, že sa Košičania pôjdu pásť, ale čo sa dá robiť? Progresivisti majú v pláne: 1. ministri a premiér ich budúcej vlády musia mať dobré západné školy, nesmú mať väzby na domácich oligarchov (nekradnúť!), 2. základom ich rozhodovania bude „mozog“, napojený na najlepšie technológie, za pracovňami ministrov a premiéra budú také velíny, kde sa zozbierajú všetky dáta, spracujú a dodajú ministrom ako manuál – tí iba splnia zadanie. Pomôžu najlepším a tým dolu pomôžu prežiť. Inými slovami to známe: keď dám koňovi nažrať sa dobrého ovsa, aj trus bude pre vtáčence nebeské kvalitný. Ovos nemôže mať každý, lebo potom ani vtáčence sa nenajedia. Alebo ešte inak, povedané heslom Pinocheta, ktoré sa potom ujalo vo všetkých latinskoamerických vzbúrených krajinách: všetci nemôžu mať všetko, ale všetko môže mať každý! Schopný, šikovný, nadaný… a tak. V populácii na Slovensku máme drobný problém, ktorý sa premietol aj do štatistiky. Vďaka „reformám“, ktoré zbavili nezadlženého (!) majetku majoritu a zisky odklonili do zahraničia, sa príliš veľká časť obyvateľstva ocitla na spodku a jej deti zbavuje gramotnosti. Progresivisti majú recept, ktorý ale na ich budúcnosti nezmení nič. Takže tie posledné voľby (lebo potom už žiadne nebudú), vyhrá nie ten, čo je v protiSmere, ale husitsky „proti všem“.
Gabriela Rothmayerová